Život Prešova
online
online
75. výročie tragickej udalosti „Malá vojna“
22.03.2014 Spišská Nová Ves
V Spišskej Novej Vsi si dnes pripomíname 75. výročie tragických udalostí z marca 1939, ktoré sa zapísali do dejín pod názvom „Malá vojna“.
Tieto tragické okolnosti sú zvlášť citlivou udalosťou, nakoľko v Malej vojne šlo vlastne o existenciu Slovenska.
Spišská Nová Ves bola v 30-tych rokoch minulého storočia dôležitým pôsobiskom slovenského letectva. V roku 1937 tu bolo totiž Československou armádou dobudované nové moderné vojenské letisko. Dôvodom jeho vzniku bola celkové obranná doktrína vtedajšej vlády, ktorá rešpektovala územný charakter a zohľadňovala potenciálneho agresora.
Po 14. a 15. marci 1939 sa v krátkom čase rozpadla dve desaťročia budovaná štruktúra česko-slovenskej brannej moci. Na letisku v Spišskej Novej Vsi bola dislokovaná Peruť II/3, do ktorej zostavy patrili letky pozorovacie a letky stíhacie.
Slovenský štát zdedil 82 bojaschopných lietadiel, polovica z nich sa nachádzala na letisku v Spišskej Novej Vsi.
Na Slovensku sa nachádzal 153. delostrelecký protilietadlový pluk, ktorý mal tri oddiely. Jeden z nich v Spišskej Novej Vsi.
Otvorená agresia v dňoch 23. a 24. marca 1939 svojou podstatou vážne narušila integritu tvoriaceho sa Slovenského štátu. Násilné obsadenie časti východného územia nebolo náhodné. Bol to výsledok premyslených nárokov južného suseda, ktoré sa stupňovali od Mníchova v septembri 1938, pokračovali októbrovým rokovaním v roku 1938 v Komárne, Viedenskou arbitrážou 2. novembra 1938, porušením štátnej hranice pri obsadzovaní Podkarpatskej Rusi 15. marca 1939 a uplatňovanie ďalších územných nárokov v Berlíne v dňoch 16. a 22. marca 1939, až po vpád na naše územie 23. marca 1939.
Maďarské veliteľstvo po vyhodnotení výsledkov prieskumného letectva potvrdilo 23. marca 2014, že hlavná základňa, z ktorej vlietajú slovenské lietadlá sa nachádza v Spišskej Novej Vsi.
Situácia na východných hraniciach sa priostrovala. V ranných hodinách 23. marca 1939 neoprávnene prekročili maďarské pešie a mechanizované jednotky hranice Slovenska a postupovali do vnútrozemia.
23. marca v skorých ranných hodinách štartovali z letiska v Spišskej Novej Vsi prieskumné lietadlá a o 9.20 hod. prvé tri bombardovacie lietadlá, aby v priestore Pavlovce – Michalovce - Ubľa útokom zo vzduchu pomáhali zastaviť agresiu nepriateľa. V nasledujúcich hodinách ich nasledovali ďalšie lietadlá, aby prieskumnými letmi overili správy o pohybe maďarských vojsk a ostreľovaním z palubných zbraní a bombardovaním podporovali pozemné sily. Počas konfliktu 23. a 24. marca došlo k viacerým vzdušným akciám i otvoreným stretom s nepriateľským letectvom, súčasne k prvým ľudským obetiam a materiálnym stratám.
Tragickým vyústením maďarskej agresie bola operácia, ktorá mala rázne a bez ohľadu na následky paralyzovať činnosť slovenského letectva.
V piatok 24. marca okolo 16.45 hod. skupina 10 bombardovacích a 9 stíhacích lietadiel maďarského letectva zaútočilo na spišskonovoveské letisko a priľahlé lokality. Z výšky asi 800 m zhodilo okolo 900 bômb celkovej hmotnosti 7,2 ton. Bomby zasiahli nádvorie leteckých kasární, sklad dreva, letiskovú plochu, sklad pohonných hmôt a streľbou z palubných zbraní bolo poškodených sedem dvojmiestnych lietadiel a jedno dvojmotorové lietadlo. Bomby však nezasiahli len leteckú základňu, ale aj tehelňu, kde mal byť sklad munície. Bomby padali aj na obytné štvrte napr. na Rathovu osadu, Pílu pod skalou, Kaplnkovú ulicu a osadu Vilčurňa.
Zahynulo 13 ľudí, sedem bolo ťažko a 22 ľahšie zranených. Medzi mŕtvymi a zranenými bola polovica civilných občanov, postihnuté boli aj ženy a mládež. Medzi vojenské obete tohto bombardovania patrili: poručík Mikuláš Udut, vojak Rudolf Belák, vojak Jozef Turza, vojak Viliam Svitnič, vojak Augustín Ďuračka. Civilnými obeťami boli Karol Platko, Jozef Horna, Mária Horváthová, Jozef Schneider, Jozef Potopa, následkom ťažkých zranení v nemocnici podľahli Jozef Pavlík, Anna Potopová, Ludovít Vrábel.
Nešlo teda o epizódku pohraničného incidentu, ale ohrození boli občania štrnásťtisícového mesta, vzdialeného od epicentra. Udalosť neobyčajne silne zapôsobila na celú slovenskú verejnosť.
Letecký útok na otvorené mesto vo vnútrozemí však pôsobil ako mobilizujúci faktor.
Ultimátum zaslané slovenskou vládou 23. marca 1939 o 22. hodine zobrali na vedomie maďarské orgány 24. marca, napriek tomu v popoludňajších hodinách bombardovali letisko v Spišskej Novej Vsi. Situácia sa upokojila až 31. marca a až 1. apríla nariadilo ministerstvo národnej obrany demobilizáciu.
Uvedené tragické udalosti si o 13.15 hod. pripomenú Mgr. Vojtech Kárpaty, PhD. a doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc., v Spišskom osvetovom stredisku prostredníctvom prednášok s názvom Varovanie minulosti.
Po nich bude nasledovať o 14.40 hod. sprievod mladých matičiarov centrom mesta.
O 15.00 hod. si v parku pri Evanjelickom kostole obete Malej vojny uctíme pietnou spomienkovou slávnosťou pri novom pamätníku. Slávnosť ukončí nízky prelet sovietskeho lietadla – legendárneho dvojplošníka „Kukuruznik“ spojený s ukážkou streľby.
V Spišskej Novej Vsi 21. 3. 2014
Tieto tragické okolnosti sú zvlášť citlivou udalosťou, nakoľko v Malej vojne šlo vlastne o existenciu Slovenska.
Spišská Nová Ves bola v 30-tych rokoch minulého storočia dôležitým pôsobiskom slovenského letectva. V roku 1937 tu bolo totiž Československou armádou dobudované nové moderné vojenské letisko. Dôvodom jeho vzniku bola celkové obranná doktrína vtedajšej vlády, ktorá rešpektovala územný charakter a zohľadňovala potenciálneho agresora.
Po 14. a 15. marci 1939 sa v krátkom čase rozpadla dve desaťročia budovaná štruktúra česko-slovenskej brannej moci. Na letisku v Spišskej Novej Vsi bola dislokovaná Peruť II/3, do ktorej zostavy patrili letky pozorovacie a letky stíhacie.
Slovenský štát zdedil 82 bojaschopných lietadiel, polovica z nich sa nachádzala na letisku v Spišskej Novej Vsi.
Na Slovensku sa nachádzal 153. delostrelecký protilietadlový pluk, ktorý mal tri oddiely. Jeden z nich v Spišskej Novej Vsi.
Otvorená agresia v dňoch 23. a 24. marca 1939 svojou podstatou vážne narušila integritu tvoriaceho sa Slovenského štátu. Násilné obsadenie časti východného územia nebolo náhodné. Bol to výsledok premyslených nárokov južného suseda, ktoré sa stupňovali od Mníchova v septembri 1938, pokračovali októbrovým rokovaním v roku 1938 v Komárne, Viedenskou arbitrážou 2. novembra 1938, porušením štátnej hranice pri obsadzovaní Podkarpatskej Rusi 15. marca 1939 a uplatňovanie ďalších územných nárokov v Berlíne v dňoch 16. a 22. marca 1939, až po vpád na naše územie 23. marca 1939.
Maďarské veliteľstvo po vyhodnotení výsledkov prieskumného letectva potvrdilo 23. marca 2014, že hlavná základňa, z ktorej vlietajú slovenské lietadlá sa nachádza v Spišskej Novej Vsi.
Situácia na východných hraniciach sa priostrovala. V ranných hodinách 23. marca 1939 neoprávnene prekročili maďarské pešie a mechanizované jednotky hranice Slovenska a postupovali do vnútrozemia.
23. marca v skorých ranných hodinách štartovali z letiska v Spišskej Novej Vsi prieskumné lietadlá a o 9.20 hod. prvé tri bombardovacie lietadlá, aby v priestore Pavlovce – Michalovce - Ubľa útokom zo vzduchu pomáhali zastaviť agresiu nepriateľa. V nasledujúcich hodinách ich nasledovali ďalšie lietadlá, aby prieskumnými letmi overili správy o pohybe maďarských vojsk a ostreľovaním z palubných zbraní a bombardovaním podporovali pozemné sily. Počas konfliktu 23. a 24. marca došlo k viacerým vzdušným akciám i otvoreným stretom s nepriateľským letectvom, súčasne k prvým ľudským obetiam a materiálnym stratám.
Tragickým vyústením maďarskej agresie bola operácia, ktorá mala rázne a bez ohľadu na následky paralyzovať činnosť slovenského letectva.
V piatok 24. marca okolo 16.45 hod. skupina 10 bombardovacích a 9 stíhacích lietadiel maďarského letectva zaútočilo na spišskonovoveské letisko a priľahlé lokality. Z výšky asi 800 m zhodilo okolo 900 bômb celkovej hmotnosti 7,2 ton. Bomby zasiahli nádvorie leteckých kasární, sklad dreva, letiskovú plochu, sklad pohonných hmôt a streľbou z palubných zbraní bolo poškodených sedem dvojmiestnych lietadiel a jedno dvojmotorové lietadlo. Bomby však nezasiahli len leteckú základňu, ale aj tehelňu, kde mal byť sklad munície. Bomby padali aj na obytné štvrte napr. na Rathovu osadu, Pílu pod skalou, Kaplnkovú ulicu a osadu Vilčurňa.
Zahynulo 13 ľudí, sedem bolo ťažko a 22 ľahšie zranených. Medzi mŕtvymi a zranenými bola polovica civilných občanov, postihnuté boli aj ženy a mládež. Medzi vojenské obete tohto bombardovania patrili: poručík Mikuláš Udut, vojak Rudolf Belák, vojak Jozef Turza, vojak Viliam Svitnič, vojak Augustín Ďuračka. Civilnými obeťami boli Karol Platko, Jozef Horna, Mária Horváthová, Jozef Schneider, Jozef Potopa, následkom ťažkých zranení v nemocnici podľahli Jozef Pavlík, Anna Potopová, Ludovít Vrábel.
Nešlo teda o epizódku pohraničného incidentu, ale ohrození boli občania štrnásťtisícového mesta, vzdialeného od epicentra. Udalosť neobyčajne silne zapôsobila na celú slovenskú verejnosť.
Letecký útok na otvorené mesto vo vnútrozemí však pôsobil ako mobilizujúci faktor.
Ultimátum zaslané slovenskou vládou 23. marca 1939 o 22. hodine zobrali na vedomie maďarské orgány 24. marca, napriek tomu v popoludňajších hodinách bombardovali letisko v Spišskej Novej Vsi. Situácia sa upokojila až 31. marca a až 1. apríla nariadilo ministerstvo národnej obrany demobilizáciu.
Uvedené tragické udalosti si o 13.15 hod. pripomenú Mgr. Vojtech Kárpaty, PhD. a doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc., v Spišskom osvetovom stredisku prostredníctvom prednášok s názvom Varovanie minulosti.
Po nich bude nasledovať o 14.40 hod. sprievod mladých matičiarov centrom mesta.
O 15.00 hod. si v parku pri Evanjelickom kostole obete Malej vojny uctíme pietnou spomienkovou slávnosťou pri novom pamätníku. Slávnosť ukončí nízky prelet sovietskeho lietadla – legendárneho dvojplošníka „Kukuruznik“ spojený s ukážkou streľby.
V Spišskej Novej Vsi 21. 3. 2014
Ing. Andrea Jančíková
vedúca kancelárie primátora
0
www.ZIVOTPO.sk
